Dnes je štvrtok 21.11.2024
Modlitby za zosnulých u gréckokatolíkov – zádušné soboty
V gréckokatolíckej cirkvi v byzantskom liturgickom roku je päť zádušných sobôt: Mäsopôstná sobota (v 11.2.2023) , Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu a Sobota pred Päťdesiatnicou. Teda zvyk modliť sa za zosnulých je v inom čase ako začiatkom mesiaca november.
Modlitba za zosnulých je podstatným vyjadrením Cirkvi ako lásky. Prosíme Pána, ktorý je bohatý na milosrdenstvo a je priateľom ľudí, aby bol milosrdný v deň súdu a aby zosnulým, ktorí sú už vo večnosti, doprial odpočinok. Medzi nami živými a tými, ktorí zosnuli v Pánovi, existuje tajuplné vzájomné spoločenstvo lásky, ktoré nás vedie späť ku Kristovi, ktorý je láskou nadovšetko a Bohom života i smrti.
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 34 – 35). Láska, ktorú Kristus odporúča svojim učeníkom, je samotným životom Cirkvi, je to „nové“ prikázanie, na ktorom sa zakladá existencia každého veriaceho. Cirkev od najstarších čias s veľkou zbožnosťou pestovala pamiatku zosnulých a keďže svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zosnulých, aby boli zbavení svojich hriechov (porov. 2 Mach 12, 43 – 45), obetovala za nich príhovory, najmä eucharistickú obetu. Popri modlitbe Cirkev odporúča aj almužnu a skutky pokánia.
Najbežnejšou modlitbou za zosnulých v gréckokatolíckej cirkvi je modlitba Panychídy, v ktorej prosíme Pána, aby zosnulým doprial „odpočinok medzi dušami spravodlivých“, na mieste svetla a blaženosti, a aby im „ako milosrdný a ľudí milujúci Boh“ odpustil „každý hriech spáchaný slovom, skutkom a myšlienkou“. „Večná je tvoja pamiatka, náš nezabudnuteľný brat, hodný blaženosti,“ to je záverečný pozdrav, ktorý liturgia ohlasuje tým, ktorí zosnuli v Pánovi v očakávaní jeho druhého príchodu.
V gréckokatolíckom liturgickom kalendári sú soboty osobitným spôsobom venované modlitbe za zosnulých. „Sabat (sobota) v hebrejčine znamená odpočinok, keďže v tento deň Boh odpočíval od svojej práce (Gn 2, 2 – 3). V tento ‚deň odpočinku‘ si pripomíname zosnulých, pretože ‚odpočívajú‘ od všetkých svojich pozemských starostí.“ Pri spomienke na našich zosnulých neustále prosíme Boha, aby im dal večný odpočinok, pretože vstúpiť do Božieho odpočinku znamená pripojiť sa k nemu vo večnom živote šťastia.
V súlade s tým byzantská cirkev od 9. storočia zaviedla osobitný deň modlitby za zosnulých, ľudovo známy ako „zádušná sobota“, čo v doslovnom preklade znamená dušičková sobota. V byzantskom liturgickom roku je päť zádušných sobôt: Mäsopôstná sobota (2. sobota pred začiatkom Veľkého pôstu), Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu a Sobota pred Päťdesiatnicou.
Ježiš podáva najjednoduchšiu definíciu večného života: Ak mi niekto chce slúžiť, nech ma nasleduje, nech je mojím učeníkom a napodobňovateľom. A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Večným životom, nebom, je byť s Kristom, ako to on sám prisľúbil kajúcnemu lotrovi, svojmu spoločníkovi v ukrižovaní na Golgote: „Veru, hovorím ti: ‚Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43).
V Cirkvi sa – tak na Západe, ako aj na Východe – spomína na zosnulých v našich liturgických modlitbách. Od apoštolských čias je stálym učením Cirkvi, že zosnulým môžeme pomôcť svojimi modlitbami, obetami a dobrými skutkami. Pre nás, pozostalých priateľov a príbuzných je veľkou útechou, že im môžeme pomôcť a zostať s nimi spojení putom večnej lásky. V byzantskom obrade si na zosnulých spomíname v kňazských modlitbách aj každodenne na božskej liturgii bezprostredne po premenení prosbou: „A rozpomeň sa na všetkých, čo zosnuli v nádeji na vzkriesenie a večný život (tu kňaz spomína potichu mená zosnulých, ktorých chce). Daruj im pokoj tam, kde žiari svetlo tvojej tváre“ (Liturgia sv. Jána Zlatoústeho).
Od začiatku kresťanstva viedli miestne cirkvi zoznamy svojich žijúcich členov, ako aj tých, ktorí zomreli. Tieto zoznamy sa nazývali „hramoty“, z gréckeho slova grammata, čo znamená „písaný list“. Tento zvyk nám odovzdali naši predkovia ako súčasť nášho krásneho duchovného dedičstva. Každoročne pred Mäsopôstnou sobotou rodiny odovzdajú farárovi zoznamy svojich zosnulých blízkych (hramoty) a tieto mená zosnulých sú čítané na bohoslužbách za zosnulých v zádušné soboty počas panychídy. A svätý Ján Zlatoústy nás uisťuje: „Je to veľká česť byť hodný zmienky, keď prebieha slávenie svätých Tajomstiev“.
Členov rodiny povzbudzujeme, aby sa na týchto bohoslužbách v zádušné soboty zúčastňovali, pretože svojou prítomnosťou, svojimi osobnými modlitbami a pristúpením k svätému prijímaniu posilňujú puto lásky so svojimi zosnulými blízkymi a skutočne uchovávajú ich večnú pamiatku!
Viac na https://www.jankrupa.sk/category/greckokatolicke-sviatky/zadusne-soboty/
