Liturgický poriadok – február 2023
Dnes je sobota 21.12.2024
www.casoslov.sk – Liturgické čítania zo Svätého písma na každý deň.
| 9:00 Zvolen – Zámok | ||
| 11:00 Zvolen – Zámok | Nedeľa 1. týždňa Veľkého pôstu – Nedeľa ortodoxie. Po sv. liturgii posvätenie prinesených ikon. Posvätenie kolivy. | |
| 1.3.2023 Streda | 16:10 pred Kostolom na námestí môžem vziať so sebou 3-4 ľudí na Sv. liturgiu Vopred posvätených darov o 17:00 v Banskej Bystrici. Nahláste sa prosím na 0908 375 373. | |
| 3.3.2021 | Prvý piatok v mesiaci. | |
| 5.3.2023 Nedeľa | 11:00 Zvolen – Zámok 13:15 Žiar nad Hronom, Kostol sedembolestnej P. Márie, ul. M. Chrásteka 2772/28 | Nedeľa 2. týždňa Veľkého pôstu – Zbierka na Gréckokatolícku Charitu v Prešove I. |
V stredy a piatky Veľkého pôstu je zdržanlivosť od mäsa.
Ešte sa dá šte dá nahlásiť na odber gréckokatolíckeho časopisu Slovo na rok 2023
Obsah najbližšieho čísla:
2023/05:
(1) Z titulnej fotky na čitateľa sála vôňa teplého domáceho chleba, za ktorý sa modlí každý kresťan viackrát do dňa v modlitbe Otče náš. Práve chlebu, jeho počiatkom i súčasnému pekárstvu sa venuje téma tohto čísla.
(3) Otec Marek Baran prináša slová pápeža Františka, ktorý reflektoval Ježišovu samotu uprostred davu. Evanjelium zaznamenáva, že Ježiš bol často obklopený množstvom ľudí, ktorí od neho chceli niečo dostať – uzdravenie, materiálnu pomoc, ale nie čisto pre to, aby boli s ním. A práve do takého vzťahu Pán pozýva každého človeka – osobného vzťahu ja a ty.
(8 – 9) Slovo prináša aj rozhovor s vladykom Milan Lachom SJ, ktorý sa vrátil zo zámorskej Parmy v Ohiu naspäť na rodné Slovensko po skoro šiestich rokoch, aby pomáhal viesť Bratislavskú eparchiu ako jej pomocný biskup.
(11) V liturgickej rubrike upriami Viera Urigová pozornosť čitateľov na modlitbu v prírode. Vystríha pred neschopnosťou žasnúť nad harmóniou stvorenstva, ktorá odráža jej Stvoriteľa.
(14) Chlieb a jeho cesta z nakvaseného cesta až na stôl našiel priestor aj vo fotoreportáži Adriany Matoľákovej. Zhovárala sa v prvej prešovskej remeselnej pekárni s Matúšom, majiteľom a pekárom v jednej osobe.
(21) Na otázku Emme, ako odpovedať človeku, ktorý jej povie, že Boh neexistuje, odpovedá otec Štefan Paločko, učiteľ dogmatiky na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove. Rozlišuje medzi uzavretým človekom a človekom ochotným počúvať – pri ňom treba nájsť spoločnú pôdu, ktorá sa nezakladá na pocitoch alebo emóciách.
O ikonách – štúdium: https://vieralogicky.sk/ikonoklazmus-a-moznost-zobrazovania-krista/
Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
K Veľkému pôstu
https://www.jankrupa.sk/214-svata-a-velka-styridsiatnica-z-perspektivy-italo-albanskej-cirkvi/ a https://www.jankrupa.sk/215-velky-post-v-rutenskej-greckokatolickej-cirkvi-v-usa/
Cez Veľký pôst je vhodná aj osobná modlitba Žalmov – katiziem. Tiež veľkopôstny moleben. Kajúci akatist. Akatist ku Kristovým strastiam.
Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: „Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie“ (porov. Epistolár, 1. II, 135. list). Tá istá zásada by sa mala uplatňovať aj dnes, keďže naše pôstne pravidlá predpisujú len symbolický pôst.
Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 – 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“ (porov. Homília na Genezis VI, 1). Tento bod pôstu by sme mali zdôrazňovať dnes, keď naše mladšie generácie sú posadnuté mániou zábavy.
Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého – najmä od ťažkého hriechu – je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“ (porov. Homília o sochách III, 11). Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí – v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Toto je v súlade s prorokovým zvolaním: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a napravte svoje zlé skutky!“ (Jer 18, 11). Preto svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa „celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa držať hriechu“ (porov. Homília na Genezis VI, 6). Všetci sme hriešnici a „ak hovoríme, že v sebe nemáme hriech, klameme samých seba“ (1 Jn 1, 8).
…
Modlitba sv. Efréma
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí; (poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky; (poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné hriechy a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (poklona)[1]
Modlitba
„Keďže sme boli zranení hriechom, musíme ho liečiť pokáním. Ale pokánie bez pôstu je bezcenné. Nuž pôstom sa ospravedlňte pred Bohom!“ (sv. Bazil, Homília o pôste I, 3).
a https://www.jankrupa.sk/216-velky-post-z-perspektivy-pravoslavnej-cirkvi-v-usa-oca/.
Príhovor pápeža Františka: Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (Mt 25,35-36)
O. Rastislav Čižik: https://standard.sk/312990/patnast-rokov-plnsej-identity-od-vyhodneho-obradu-coraz-blizsie-k-vychodnemu/
V byzantskom liturgickom roku je päť zádušných sobôt: Mäsopôstna sobota, Druhá, Tretia a Štvrtá sobota Veľkého pôstu a Sobota pre Päťdesiatnicou. Mäsopôstnu sobotu ako osobitný deň modlitby za zosnulých možno vystopovať až do 6. a 7. storočia, teda do obdobia, keď vznikol Typikon sv. Sabu, známy ako Jeruzalemský typikon. …
Tento úctyhodný zvyk nám odovzdali naši predkovia ako súčasť nášho krásneho duchovného dedičstva. Každoročne tesne pred Mäsopôstnou sobotou rodiny odovzdajú farárovi zoznamy svojich zosnulých blízkych (hramoty) s prosbou, aby boli spomenutí na bohoslužbách za zosnulých v zádušnú sobotu. A svätý Ján Zlatoústy nás uisťuje: „Je to veľká česť byť hodný zmienky, keď prebieha slávenie svätých Tajomstiev“ (Homília na Skutky apoštolov 21, 4). Členov rodiny povzbudzujeme, aby sa na týchto bohoslužbách v zádušnú sobotu zúčastňovali, pretože svojou prítomnosťou, svojimi osobnými modlitbami a pristúpením k svätému prijímaniu posilňujú puto lásky so svojimi zosnulými blízkymi a skutočne uchovávajú ich večnú pamiatku! ..Viac na odkazoch nižšie:
www.jankrupa.sk – články k sviatkom, katechézy pre deti.